artes adivinatorias
Tirada Tarot 3 arcanos
Tirada de Runas online
Tirada de I Ching online
Tarot: cuestiones de trabajo y dinero
Tarot: cuestiones sentimentales
Carta Natal
Tránsitos planetarios
Previsiones
Sinastria
Coaching
Consulting
Tarot profesional(*)
* Tiradas avanzadas con las 78 cartas del Tarot
Acceso Página Personal
Home
पञ्चमः पटलः(pañcamaḥ paṭalaḥ)
Quinta parte (versos 141 a 158)
5.141
ततो द्वयोर्हि मध्ये तु वाराणसीति चिन्तयेत्।
तदाकारा पिंगलापि तदाज्ञाकमलान्तरे।
दक्षनासापुटे याति प्रोक्तास्माभिरसीति वै॥५॥१४१॥
tato dvayorhi madhye tu vārāṇasīti cintayet |
tadākārā piṃgalāpi tadājñākamalāntare |
dakṣanāsāpuṭe yāti proktāsmābhirasīti vai ||5||141||
Piṃgala tiene la misma forma (que iḍā) pero yendo por la izquierda del loto ajña. Va a la fosa nasal derecha y la llamo Asī. De esa manera uno debe visualizar esas dos (naḍīs) y el lugar que está en el medio que nosotros comparamos con Vārāṇasī.
5.142
मूलाधारे हि यत्पद्मं चतुष्पत्र व्यवस्थितम्।
तत्र मध्येहि यायोनिस्तस्यां सूर्यो व्यवस्थितः॥५॥१४२॥
mūlādhāre hi yatpadmaṃ catuṣpatra vyavasthitam |
tatra madhyehi yā yonistasyāṃ sūryo vyavasthitaḥ ||5||140||
En el loto mūlādhāra, que es el loto de cuatro pétalos, en medio de ellos hay un yoni donde está situado el Sol (1).
Notas:
1. sūrya el Sol
5.143, 144
तत्सूर्यमण्डलद्वराद्विषं क्षरति सन्ततम्॥५॥१४३॥
पिंगलायां विषं तत्र समर्पयति तापनः।
विषं तत्र वहन्ती या धारारूपं निरन्तरम्।
दक्षनासापुटे याति कल्पितेयन्तु पूर्ववत्॥५॥१४४॥
tatsūryamaṇḍaladvarādviṣaṃ kṣarati santatam ||5||143||
piṃgalāyāṃ viṣaṃ tatra samarpayati tāpanaḥ |
viṣaṃ tatra vahantī yā dhārārūpaṃ nirantaram |
dakṣanāsāpuṭe yāti kalpiteyantu pūrvavat ||5||143||
Desde la órbita del Sol (1), un terrible veneno fluye constantemente. El Sol ofrece el veneno a pingalā. El canal que transmite constantemente el veneno en forma de torrente va a la fosa nasal derecha y se modela como el anterior.
Nota:
1. sūryamaṇḍala, la órbita del Sol.
5.145
आज्ञापङ्कजवामास्याद्दक्षनासापुटं गता।
उदग्वहा पिंगलापि पुरासीति प्रकीर्तिता॥५॥१४५॥
ājñāpaṅkajavāmāsyāddakṣanāsāpuṭaṃ gatā |
udagvahā piṃgalāpi purāsīti prakīrtitā ||5||145||
Pingalā también va desde el lado izquierdo del loto ajña hasta la fosa nasal derecha (1), fluyendo hacia arriba (2). Anteriormente se dijo que se llamaba Asī.
Notas:
1. dakṣanāsā, fosa nasal derecha
2. udagvahā (uda-vahā) fluyendo hacia arriba, fluyendo y a la vez conteniendo, sin dejarla derramar.
5.146, 147
आज्ञापद्ममिदं प्रोक्तं यत्र देवो महेश्वरः॥५॥१४६॥
पीठत्रयं ततश्चोर्ध्वं निरुक्तं योगचिन्तकैः।
तद्बिन्दुनादशक्त्याख्यं भालपद्मे व्यवस्थितम्॥५॥१४७॥
ājñāpadmamidaṃ proktaṃ yatra devo maheśvaraḥ ||5||146||
pīṭhatrayaṃ tataścordhvaṃ niruktaṃ yogacintakaiḥ |
tadbindunādaśaktyākhyaṃ bhālapadme vyavasthitam ||5||147||
El lugar donde se encuentra el dios Maheśvara se llama loto ājña, y por encima de eso, los que conocen el Yoga han declarado que hay una tríada de moradas sagradas, a saber bindu, nāda y śakti, situadas en la superficie de la frente.
5.148
यः करोति सदाध्यानमाज्ञापद्मस्य गोपितम्।
पूर्वजन्मकृतं कर्म विनश्येदविरोधतः॥५॥१४८॥
yaḥ karoti sadādhyānamājñāpadmasya gopitam |
pūrvajanmakṛtaṃ karma vinaśyedavirodhataḥ ||5||148||
El que regularmente practica la meditación secreta en el loto ājña recordará con facilidad lo que ha hecho en vidas pasadas.
5.149
इह स्थिते यदा योगी ध्यानं कुर्यान्निरन्तरम्।
तदा करोति प्रतिमां पूजाजपमनर्थवत्॥५॥१४९॥
iha sthite yadā yogī dhyānaṃ kuryānnirantaram |
tadā karoti pratimāṃ pūjājapamanarthavat ||5||149||
Cuando el yogui resuelto medita incesantemente sobre él, mantiene una conversación significativa con la imagen.
5.150
यक्षराक्षसगन्धर्वा अपसरोगणकिन्नराः।
सेवन्ते चरणौ तस्य सर्वे तस्य वशानुगाः॥५॥१५०॥
yakṣarākṣasagandharvā apasarogaṇakinnarāḥ |
sevante caraṇau tasya sarve tasya vaśānugāḥ ||5||150||
Yakṣas, rakṣasas, gandharvās, apsaras, gaṇas y kinnarās esperan a sus pies y están todos bajo su control.
5.151
करोति रसनां योगी प्रविष्टां विपरीतगाम्।
लम्बिकोर्ध्वेषु गर्तेषु धृत्वा ध्यानं भयापहम्॥५॥१५१॥
अस्मिन् स्थाने मनो यस्य क्षणार्धं वर्ततेऽचलम्।
तस्य सर्वाणि पापानि संक्षयं यान्ति तत्क्षणात्॥५॥१५२॥
karoti rasanāṃ yogī praviṣṭāṃ viparītagām |
lambikordhveṣu garteṣu dhṛtvā dhyānaṃ bhayāpaham ||5||151||
asmin sthāne mano yasya kṣaṇārdhaṃ vartate'calam |
tasya sarvāṇi pāpāni saṃkṣayaṃ yānti tatkṣaṇāt ||5||152||
Después de practicar la meditación que disipa el miedo, el yogui vuelve la lengua y la inserta en las cavidades por encima de la úvula.
Todos los pecados del yogui, cuya mente permanece fija en este lugar durante medio instante, son inmediatamente destruidos.
2.153
यानि यानि हि प्रोक्तानि पंचपद्मे फलानि वै।
तानि सर्वाणि सुतरामेतज्ज्ञानाद्भवन्ति हि॥५॥१५३॥
yāni yāni hi proktāni paṃcapadme phalāni vai |
tāni sarvāṇi sutarāmetajjñānādbhavanti hi ||5||153||
Meditando en él todas las recompensas que aquí se han mendionado y que se encuentran en los primeros cinco lotos, surgen en mayor grado.
5.154
यः करोति सदाभ्यासमाज्ञा पद्मे विचक्षणः।
वासनाया महाबन्धं तिरस्कृत्य प्रमोदते॥५॥१५४॥
yaḥ karoti sadābhyāsamājñā padme vicakṣaṇaḥ |
vāsanāyā mahābandhaṃ tiraskṛtya pramodate ||5||154||
El sabio que medita (1) regularmente en el ajña lotus deja de lado la gran esclavitud de las impresiones pasadas y es dichoso.
Nota:
1. abhyāsa, práctica, ejercicio regular.
5.515
प्राणप्रयाणसमये तत्पद्मं यः स्मरन्सुधीः।
त्यजेत्प्राणं स धर्मात्मा परमात्मनि लीयते॥५॥१५५॥
prāṇaprayāṇasamaye tatpadmaṃ yaḥ smaransudhīḥ |
tyajetprāṇaṃ sa dharmātmā paramātmani līyate ||5||155||
En el momento de su vida dejando el aliento, el hombre sabio y obediente que está pensando en ese loto mientras lo lanza es absorbido en el yo supremo.
5.156
तिष्ठन् गच्छन् स्वपन् जाग्रत् यो ध्यानं कुरुते नरः।
पापकर्मविकुर्वाणो नहि मज्जति किल्विषे॥५॥१५६॥
tiṣṭhan gacchan svapan jāgrat yo dhyānaṃ kurute naraḥ |
pāpakarmavikurvāṇo nahi majjati kilviṣe ||5||156||
El hombre que practica esta meditación mientras está sentado, caminando, durmiendo o comiendo, no se hundirá en el pecado, incluso si realiza malos actos.
5.157, 158
राजयोगाधिकारी स्यादेतच्चिन्तनतो ध्रुवम्।
योगी बन्धाद्विनिर्मुक्तः स्वीयया प्रभया स्वयम्॥५॥१५७॥
द्विदलध्यानमाहात्म्यं कथितुं नैव शक्यते।
ब्रह्मादिदेवताश्चैव किञ्चिन्मत्तो विदन्ति ते॥५॥१५८॥
rājayogādhikārīsyādetaccintanatodhruvam |
yogī bandhādvinirmuktaḥ svīyayā prabhayā svayam ||5||157||
dvidaladhyānamāhātmyaṃ kathituṃ naiva śakyate |
brahmādidevatāścaiva kiñcinmatto vidanti te ||5||158||
A través de esta meditación, el yogui está seguro de ganar el derecho de practicar el rājayoga y ser liberado de las dualidades por medio de su propio esplendor personal.
La importancia de la meditación en el loto con dos pétalos no puede ser expresada en palabras. Incluso Brahmā y los otros dioses aprenden un poco de mí.
Yoga y Tantrismo
La Filosofía hinduísta
Los darśanas ortodoxos
Filosofia vedânta
Filosofia Samkhya
Historia del Yoga
La Bhagavad Gita
Diversos Yogas
El Yoga clásico
Filosofía tántrica
Trika
Escuela Kula
Escuela Krama
Escuela Spanda
Escuela Pratyabhijña
El Hatha Yoga
Los chakras y los nadis
El pranayama
El abhyasa
Los Tattvas
Esquema de los Tattvas
Textos
Yoga sutras de Patañjali
Textos tántricos
Textos Hatha Yoga
La gramática de Panini
glosario yoga